Hlinka a tí ostatní

Nedá mi to a musí trošku reagovať na to, čo sa v ostatných dňoch deje okolo osoby nášho tisíckorunového hrdinu, teda Andreja Hlinku. Osobne mám pocit, že okolo tejto historickej osoby je až priveľa rozruchu a teda aj poloprávd a neprávd. Nepíšem tu aby som Hlinku hodnotil, ale minule som čítal jeden veľmi dobrý blog, ktorý rozprával o tom, čo Hlinka robil, dokiaľ nemal v rukách politickú moc. Je to dokonalý príklad, ako keď človek vicíti príležitosť dosiahnuť to, po čom tak veľmi túži, teda samostatnosť Slovenska, tak pre to urobí čokoľvek. A bohužiaľ je to pravda, až sa človeku nechce veriť, keď sa dozvedá o tomto hrdinovi všeličo a dovlím si tvrdiť, že to do istej miery je aj pravda, nepoviem, že je to pravda, pretože ja nie som historik a neviem sa k tomu úplne pravdiv o vyjadriť...

Ale čo už teraz. Niektorí poslanci zaslepený "láskou" k vlasti si neuvedomujú, aké môže mať všetko následky. Ved predsa všetko má a malo aj svoju druhú stránku. Ako môže byť niekto, kto tak ostro vystupoval prosti evanjelikom a židom Otcom národa?! Veď to je absurdné. Nepopieram, že Andrej Hlinka bol človekom, ktorý sa zaslúžil o vznik nášho štátu, ale aj na tom je len polovica pravdy, pretože ešte väčšie zásluhy mal generál Štefánik a k tomu sa nikto nestavia tak, ako keby to bol skutočný Otec národa. Štefánik sa musí v hrobe obracať, ked vidí, ako sa niekto priživuje na tom, na čom on tvrdo pracoval spolu s Benešom a Masarykom, aj keď ani tí nie sú svätý.

No a čo teraz? No teraz by som povedal, aby sme všetci začali nadávať na Maďarov, Cigánov a tých všetkých ostatných a možno raz budeme aj my Otcami národa. Možno. Veď na to stačí len toto.

Na juhu nič nové...

Ked som si sadal ku počítaču a začínal som uvažovať, o čom budem písať, myslel som si, že trošku zareagujem na blog Ivana Mikloša, ktorý som v stredu čítal na internete, ale nakoniec som usúdil, že lepšie asi bude, keď nechám myšlienkám voľný priebeh, a tak som aj urobil.

A tak som nechal myšlienkám voľný prúd. A tak moje myšlienky išli až sa zastavili pri večnom, slovensko-maďarskom probléme. Tomu sa dá naozaj venovať dlho, veď predsa je absurdné to, čo sa momentálne s vzťahmi deje. Podľa mňa je nenormálne, aby niekto na súkromnej návšeteve vytĺkal politický kapitál. Mám teda na mylsi maďarského prezidenta a to som sa dnes aj dočítal, že príde na súkromnú návštevu predsedníčka maďarského parlamentu a osobne si myslým, že tiež bude na súkromnej návšteve poukazovať na problémy, ktorím sa venoval aj maďarský prezident. No čo už.

Ale pozrel sa už niekto na hlbšiu podstatu problému? Asi nie. No z vlastnej skúsenosti, keďže som cez letné prázdniny strávil desať dní s mladými, ale aj starými Maďarmi na jazykovom kurze v Čadci, musím povedať, že sa s nimi dá aj normálne porozprávať o všeličom, ale keď prišlo na predstavovanie krajín počas Medzinárodného večera a začali sme sa venovať histórii, tak bolo zaujímavé sledovať, ako hovorili o Trianonskej zmluve a o tom, aký to bol pre nich úder pod pás a aká strašná krivda to pre nich bola. Ale už sa neobťažujú pozrieť sa aj na druhú stranu toho, čo Trianonská zmluva znamenala pre iné národy, okrem iného aj pre nás.

A ja vidím zásadný problém práve tu. Maďari sú aj vychovávaný tak, ako keby im od čias konca prvej svetovej vojny všetci len ubližovali, čo potvrdzuje aj protikomunistické povstanie v roku 1956. Tento národ vedený stálou "propagandou" si stále neuvedomil, že sny o Veľkom Uhorsku sa už asi nikdy nenaplnia.

Ale zas aby som nebol jednostranný, aj naši politici, ktorí sa ešte stále nechajú vyprovokovať. A takto to bude večne, pretože jední sa nevzdajú sna a druhí sa vždy nechajú vyprovokovať. A tak stále dokola

Týmto článok som nechcel uraziť maďarskú menšiu na Slovensku a ani Maďarov, ale chcel som len poukázať na to, ako sa na to tiež dá pozerať.